Generálny riaditeľ našej spoločnosti reagoval v rozhovore pre HVG aj na správy z uplynulých týždňov. Tamás Németh predstavil výsledky za posledné roky. Spoločnosť MKIF Zrt. za posledné tri roky v rámci prevádzky, rozširovania a renovácií vymenila po celej krajine povrchovú úpravu na ploche 13 miliónov štvorcových metrov, na čo spotrebovala 2,5 milióna ton asfaltu, a zároveň bolo zrenovovaných 315 mostov a 68 odpočívadiel. V rozhovore sa hovorilo o financiách, rizikách a možnostiach úpravy koncesnej zmluvy.
- Náklady na rozvoj, renováciu a prevádzku a koncesné poplatky získané za posledných 3,5 roka sa v podstate vyrovnali na nulu, pričom vlastníci ešte prispeli sumou 100 miliárd forintov.
- Nie je pravda, čo napríklad nedávno uviedol minister Vitézy, že sme dostali 1000 miliárd. Skutočná suma je približne 680 miliárd.
- Náš obrat v minulom roku dosiahol hrubú výšku 368 miliárd forintov, z čoho sme „zarobili“ 1,7 miliardy forintov, a navyše to ani nepochádzalo z našej hlavnej činnosti – ide o výnosy a úroky z prostriedkov vložených vlastníkmi, ktoré sme doteraz v rámci plnenia koncesnej zmluvy ešte nevyužili.
- Koncesia bola udelená v rámci otvoreného verejného obstarávania Európskej únie. Na základe príkladov z EÚ takéto koncesie získavajú subjekty, ktoré disponujú aj primeranými vlastnými kapacitami.
- V rámci koncesie je všade prirodzené a očakávané využívanie vlastných zdrojov. Podľa zákona o verejnom obstarávaní je potrebné do realizácie zapojiť aj spoločnosti, ktoré preukážu odbornú spôsobilosť.
- Pri úlohách v oblasti prevádzky, renovácie a rozvoja spolupracujeme s niekoľkými stovkami podnikov.
- Zatiaľ neprišla žiadna oficiálna žiadosť zo strany vlády. Rovnako ako doteraz, aj teraz je koncesná spoločnosť otvorená rokovaniam.
Celý článok si môžete prečítať v tlačenom vydaní časopisu HVG z 2. júla, ako aj tu na webovej stránke.

Po prevzatí vlády strana Tisza tvrdila, že v rozpočte objavili dieru vo výške niekoľkých stoviek miliárd forintov, čo sa čiastočne dá pripísať tomu, že predchádzajúca vláda chcela znížiť poplatok za diaľničnú koncesiu, preto v rozpočte naplánovali nižšiu sumu. Hovorilo sa minulý rok o takejto zmene zmluvy?
Nedostali sme žiadnu žiadosť, nevieme o tom, že by maďarský štát niečo také plánoval. Koncesia má pomerne jednoduchý a presný 35-ročný finančný model, na základe ktorého je možné presne naplánovať, koľko má štát v ktorom roku zaplatiť koncesnej spoločnosti. To môžu ovplyvniť dve veci: inflácia a zmena kurzu forintu voči euru.
Ministerstvo národného hospodárstva teda malo presne vedieť, s akými výdavkami môže počítať.
Myslím si, že to vedeli presne. Naša spoločnosť sa riadi ustanoveniami koncesnej zmluvy. Od štátu nepožiadala ani nedostala žiadne dodatočné prostriedky – ani na rok 2025. Informácie o tom, ako príslušné ministerstvo zapracovalo sumy uvedené v zmluve do rozpočtu, môže poskytnúť príslušné ministerstvo.
A prišla tento rok nejaká taká žiadosť? Možno zo strany novej vlády?
V tejto súvislosti neprišla žiadna oficiálna žiadosť. Rovnako ako doteraz je koncesná spoločnosť vo všetkom k dispozícii vláde. V rámci možností, ktoré nám poskytuje naša zmluva, sme pripravení a otvorení k rokovaniam o akejkoľvek téme. Otvorení sme boli aj doteraz.
Takže ak by prišla takáto žiadosť, ste pripravení dokonca aj na opätovné prerokovanie vzorcov na výpočet poplatkov?
Nevieme, čo chce maďarský štát. Aký má plán s koncesiou? Zmluva poskytuje stranám pomerne veľa možností. Avšak podstatné zníženie koncesných poplatkov by bolo, takpovediac, dosť ťažké presadiť aj voči externým bankovým subjektom zapojeným do financovania. A tu by som chcel uviesť na pravú mieru niekoľko čísel. Nie je napríklad pravda to, čo nedávno spomenul pán minister, že sme dostali 1 000 miliárd forintov. Skutočná suma je približne 680 miliárd. Nie je pravda ani to, že by sme neurobili vôbec nič, keďže aj spätná väzba poukazuje na to, prečo je tu toľko obchádzok, toľko rekonštrukcií a toľko výstavby ciest.
Koncesná spoločnosť bola zisková aj minulý rok, jej zisk dosiahol 1,7 miliardy forintov, hoci predtým uvádzali, že práve obdobie výstavby a rozširovania bude mať negatívny vplyv na ziskovosť spoločnosti.
To je pravda, ale nezabúdajme na pomery. Náš hrubý obrat bol minulý rok 368 miliárd forintov, na čom sme „zarobili“ 1,7 miliardy. Ide teda o výsledok vo výške 0,4 percenta z obratu. A to navyše nepochádzalo z hlavnej činnosti, ale z výsledku finančných operácií, t. j. ide tu o výnosy a úroky z peňazí, ktoré vložili vlastníci a ktoré sme počas plnenia koncesnej zmluvy ešte nevyužili. Keby vlastníci uložili svoje peniaze do banky, zarobili by viac.
Ale nevložili tam predsa len svoje vlastné peniaze, ale aj koncesné poplatky, nie?
Nie. Majitelia vložili do tejto koncesie sumu v rádovo stovkách miliárd vo forme základného imania a členských pôžičiek. Opäť nemôžem prejsť bez povšimnutia, keď pán minister hovorí, že sme neurobili nič, čo sme urobili, urobili sme to z peňazí maďarského štátu a ešte sme na tom aj zarobili. Tak to nie je. Súčet nákladov na rozvoj, prevádzku a koncesných poplatkov získaných za posledných 3,5 roka sa v podstate rovná nule, pričom vlastníci dokonca investovali ďalších 100 miliárd forintov. Nemáme žiadne predbežné úspory na rozvoj: to, čo sme doteraz dostali od maďarského štátu vo forme koncesných poplatkov, išlo na obnovu a prevádzku ciest. Rozširujúce stavebné práce sa v súčasnosti realizujú prakticky z vlastných prostriedkov a na oba úseky diaľnice M1 máme podpísanú úverovú zmluvu. Až keď minieme vlastné prostriedky, banka nám poskytne ďalšie finančné prostriedky. Ide o 35-ročný obchodný model, pre nás sa táto koncesia zúročí na konci 35. roka. Medzitým nás obviňujú, že nepodstupujeme žiadne riziko, hoci ich podstupujeme viac než dosť. Prevádzka so sebou prináša aj riziká, napríklad aká veľká bude amortizácia vyplývajúca z objemu prevádzky – čo však nemá vplyv na koncesný poplatok. Poplatok zostáva nezmenený aj pri vyššej amortizácii, teda aj pri vyšších nákladoch. Podstupujeme riziko získania úverov na trhu, podstupujeme kurzové riziko forintu voči euru a inflačné riziko, pretože časť tohto rizika na nás preniesol maďarský štát.
Teda si myslíte, že keby štát naďalej robil toto vo vlastných radoch, tak ako to fungovalo kedysi, nefungovalo by to tak dobre, ako to robí koncesná spoločnosť?
Diaľnice je možné prevádzkovať a udržiavať tak, ako to robil maďarský štát. Ak by však štát konal správne, nemalo by sa s touto koncesiou začínať tak, že počas prvých troch rokov by sa na silne opotrebovanej sieti vykonávalo takzvané uvedenie do štandardu a opravy. Navyše spoločnosť Magyar Közút nemala diaľnice prevádzkovať na tejto úrovni služieb.
Očakávajú zisk aj tento rok?
Očakávame zisk vo výške 1–2 percent. Každý musí pochopiť, že vykonávame hospodársku činnosť a nie sme nezisková organizácia. Investori aj banky očakávajú, že spoločnosť bude zisková.
Do akej miery sa stavebné firmy, ktoré patria medzi akcionárov koncesnej spoločnosti, podieľajú na samotnej realizácii?
Koncesia bola udelená v rámci otvoreného verejného obstarávania Európskej únie. Ak by to bol naozaj taký výhodný obchod, prihlásilo by sa veľa firiem, ale pravdepodobne si to zvážili a nakoniec sa rozhodli, že sa do toho nepustia. Na základe príkladov z EÚ takéto koncesie získavajú subjekty, ktoré disponujú dostatočnými vlastnými kapacitami a nie sú závislé od ostatných účastníkov trhu. Naše vlastné stavebné firmy pracujú ako generálni dodávatelia práve preto, lebo vedia ponúknuť najlepšiu cenu a sú pripravené na realizáciu projektov.
Konkurujú si generálni dodávatelia o jednotlivé čiastkové projekty?
V rámci koncesie je všade prirodzené a očakávané využívanie vlastných zdrojov. A podľa zákona o verejnom obstarávaní je potrebné do realizácie zapojiť aj spoločnosti, ktoré preukázali odbornú spôsobilosť. Dá sa povedať, že sme všetko zverili našim vlastným spoločnostiam, ale od momentu, keď naša vlastná spoločnosť, či už je to Duna Aszfalt alebo V-Híd, chce akúkoľvek časť úlohy ďalej zadávať, musí to striktne vypísať do verejnej súťaže, a to aj robí. Pri prevádzkových, renovačných a rozvojových úlohách spolupracujeme s niekoľkými stovkami podnikov.
Naozaj sa spoločnosť Dolomit Kft., ktorú vlastní Győző Orbán, zapojí do projektu diaľnice M1? A je reálna cena tesne pod 7 000 forintov za tonu, ktorá je uvedená v zmluvách zverejnených Ákosom Hadházym?
Toto sme neskúmali. Jedno je isté: koncesná spoločnosť nenakupuje kameň, takže odtiaľ mohli nakupovať nanajvýš generálni dodávatelia. Koľko čo stojí, vie generálny dodávateľ.
Nevideli ste náhodou na stavenisku nákladné auto s nápisom Dolomit Kft.?
Nevidel som to, ale pokiaľ viem, spoločnosť Dolomit Kft. neposkytuje prepravné služby.
Ak to vezmeme mimo kontextu, považujete ako odborník cenu takmer 7 000 forintov za tonu za reálnu?
Projekt nemáme realizovať my, ale hlavný dodávateľ – je to jeho rozhodnutie. V cene kameňa sa totiž odrážajú mnohé faktory, počnúc kvalitou cez vzdialenosť dopravy až po dostupný objem.
Nová vláda prehodnotí všetky koncesie, vrátane koncesie na diaľnicu. Už vás v tejto veci kontaktovalo príslušné ministerstvo?
Nie. Sme však otvorení, zmluva na to poskytuje príslušné možnosti a rámce. Boli by sme vďační a potešilo by nás, keby nás do tohto procesu zapojili a vypočuli si aj nás.
Boli by ste ochotní zvážiť aj prípadnú zmenu zmluvy?
Áno, samozrejme, záleží na tom, o aký druh ide. K zmene zmluvy už došlo aj v minulosti.
Existujú nejaké červené čiary? Napríklad je stanovenie koncesného poplatku niečo, pri čom si nedokážeme predstaviť žiadnu zmenu?
Nie je možné vyberať jednotlivé veci izolovane, ide o komplexný systém. Sme otvorení tomu, ak by sa napríklad v technickej časti dalo niečo zefektívniť alebo urobiť inak, prípadne ak by maďarský štát prevzal niektoré riziká namiesto nás.
Ak by sa maďarský štát náhodou rozhodol zmluvu vypovedať a vy by ste sa domnievali, že táto výpoveď nie je v súlade so zmluvou a nie je zákonná, požiadali by ste o nápravu?
Ak by jednostranné vypovedanie zmluvy nebolo v súlade so zmluvou ani so zákonom, logicky by sme sa proti tomu postavili. Zmluva však poskytuje možnosť aj jej ukončenia, aj opätovného prerokovania. Pokiaľ sa to deje v súlade so zmluvou a v súlade so zákonom, sme vo všetkom partnermi. Ak sa maďarský štát rozhodne, že nám chce odobrať koncesiu, zmluva stanovuje, ako a akým spôsobom si musíme vzájomne vyrovnať účty.
Ako by to prebiehalo v praxi? Na jednej strane v účtovníctve, na druhej strane na úrovni prevádzky a investícií.
Každý by si mal uvedomiť, že pri stavbe rodinného domu nie je ani tak jednoduché vymeniť murára.
Zostali by projekty nedokončené? Alebo by koncesná spoločnosť mala povinnosť ich dokončiť?
Záleží na tom, ako by zmluva zanikla. Ak by nám teraz povedali, že zajtra máme prestať, neznamenalo by to, že zajtra doslova zastavíme. Z dôvodov bezpečnosti cestnej premávky by sme museli niektoré veci dokončiť. Nemôžeme nechať dielo nedokončené, nemôžeme nechať rozkopaný úsek alebo polovične vyasfaltovaný úsek cesty. Nie je to ako výrobná linka, ktorú zastavíme a od zajtra na nej už nebudeme vyrábať. Ukončenie koncesie a vyúčtovanie by bolo viacročný proces.

Zdroj: HVG